Život Prešova
online
online
Július Nosko a Mikuláš Ferjenčík, významné osobnosti SNP
28.08.2009 Celý región
Bratislava 25. augusta (TASR) - Pri spomienke na SNP nemožno obísť meno generála Júliusa Noska, jednu z významných postáv Slovenského národného povstania (SNP). Medzi vojenské osobnosti odboja a SNP patrí aj Mikuláš Ferjenčík.Július Nosko sa narodil 8. júna 1907 v mestečku Tisovec. V roku 1926 zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach a hlavne z finančných dôvodov v štúdiu pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach, kde 29. júla 1928 slávnostne absolvoval.
Od októbra 1928 pôsobil v rôznych vojenských hodnostiach a funkciách v Československej armáde v Pardubiciach, Klatovoch a Dobřanoch. Pri odchode z Dobřan mal v hodnotení okrem iného napísané: \"Vo všetkom slovom i písmom zdôrazňuje svoj slovenský pôvod a chýba mu snaha naučiť sa po česky. \"
Vojenskú profesiu vykonával ďalej v Berehove na Zakarpatskej Ukrajine, v Pardubiciach a od júla 1936 ako veliteľ čaty vo Vojenskej akadémii v Hraniciach.
Po roku 1938 slúžil vo viacerých vyšších vojenských funkciách v slovenskej armáde v Banskej Bystrici. Stretol sa tu s Jánom Golianom a dohodli sa, že v najhoršom prípade odídu do zahraničia.
Po návrate z poľného ťaženia slovenskej armády proti Poľsku, napriek tomu, že jeho jednotka priamo do bojov nezasiahla, sa jeho názory na politiku vtedajšej Slovenskej republiky vyhranili. Už v tomto období sa zapájal do tvoriaceho sa odboja pomocou českým dôstojníkom pri prechode hraníc a pri súpise vojenského materiálu sa snažil zatajiť čo najväčšie množstvo tohto materiálu.
Od 15. februára 1940 bol poslucháčom Vysokej vojenskej školy v Bratislave. Veliteľom školy bol generál Malár, prostredníctvom ktorého podával správy odbojovej skupine Flóra.
Po napadnutí ZSSR Nemeckom na východný front odchádza i major Nosko ako príslušník Rýchlej skupiny. Po slávnostnom vyradení z Vysokej vojenskej školy vo februári 1942 odchádza plniť vojenské rozkazy do Charkova, o rok neskôr na Ukrajinu. Na Slovensku pôsobil vo vojenských funkciách v Banskej Bystrici, Bratislave.
V máji 1944 sa Nosko vrátil do Banskej Bystrice, kde sa stal vedúcim osobného a operačného oddelenia na Vojenskom ústredí. V Banskej Bystrici už od januára 1944 bol pplk. gšt. J. Golian ako náčelník štábu na Veliteľstve pozemného vojska (VPV) a gen. Turanec ako veliteľ VPV a tiež i pplk. Ferjenčík.
Nosko sa, medzitým už s hodnosťou majora, stal členom ilegálneho Vojenského ústredia SNR. Využívajúc všetky vojenské vedomosti pripravoval zapojenie slovenskej armády do povstania. Keď v máji 1944 odišli na východné Slovensko bojové jednotky, Vojenské ústredie organizovalo budúcu povstaleckú armádu v trojuholníku Brezno–Banská Bystrica-Zvolen v účinnej spolupráci s ilegálnou SNR.
Hneď v prvých dňoch povstania, 4. septembra 1944, mjr. Noska vymenovali za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku a do príchodu generála Viesta, 7. októbra 1944 na Slovensko, bol i zástupcom veliteľa. Predsedníctvo SNR ho 28. októbra 1944 povýšilo na plukovníka. V tom čase ho Vojenský súd v Bratislave za dezerciu odsúdil na trest smrti.
Po ústupe do hôr a prechode na partizánsky spôsob boja ustupoval cez Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a dostal sa až k rodnému Tisovcu. Tam sa pripojil k zvyšku skupiny Prvosienka, ktorá sa vytvorila z príslušníkov 2. taktickej skupiny. V januári prešiel s touto jednotkou front, dostal sa do Košíc a potom do Popradu na Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru. Generál Svoboda ho na požiadanie SNR poveril vedením komisie na preverovanie dôstojníkov, ktorí prichádzali k zboru z oslobodených území.
Po sústredení 2. čs. paradesantnej brigády v Kežmarku v marci 1945 sa stal zástupcom veliteľa brigády plk. Vladimíra Přikryla.
Po oslobodení bola z 2. čs. paradesantnej brigády utvorená 2. pešia divízia s oblasťou pre stredné Slovensko, ktorej bol prvým veliteľom. Jednotka popri svojich vojenských úlohách zabezpečovala i hospodárske úlohy pri obnove štátu. S platnosťou od 28. októbra 1946 plukovníka Noska povýšili na brigádneho generála. V roku 1947 bola utvorená vojenská jednotka Teplice, ktorej veliteľom sa stal od 24. júla 1947. Dňa 1. decembra 1947 generála Noska preložili do Prahy na Vysokú školu válečnú ako náčelníka oddelenia generálneho štábu. Od 1. augusta 1947 do 25. januára 1953 bol náčelníkom vševojskovej fakulty na Vysokom vojenskom učilišti a potom Vojenskej akadémii v Prahe.
Dňa 31. januára 1953 Júliusa Noska bez akýchkoľvek dôvodov prepustili z armády do zálohy a to bez akýchkoľvek náhrad. Opäť sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára–zootechnika a ostal bývať v Dobřanoch. V roku 1966 ho rehabilitovali. Od 1. júna 1968 do 30. apríla 1970 bol v činnej službe ako člen rehabilitačnej komisie pri MNO v Prahe. Dňa 1. mája 1970 ho preložili do zálohy.
Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo generálovi Júliusovi Noskovi udelili mnohé vysoké vyznamenania. Zomrel 5. septembra 1986 v Prahe.
Veterinárny lekár, významný organizátor SNP, neskôr generál Mikuláš Ferjenčík sa narodil 5. decembra 1904 v Polomke pri Brezne. Patril k významným osobnostiam odboja.
V roku 1928 absolvoval veterinárnu fakultu v Brne a po ukončení štúdií pôsobil vo vojenskej veterinárnej službe.
V rokoch 1930-1939 bol aktívnym dôstojníkom veterinárnej služby československej armády v Berehove, Mukačeve a Pardubiciach.
V rokoch 1939-1944 bol vyšším dôstojníkom slovenskej armády v Bratislave a Banskej Bystrici.
V máji 1942 sa zapojil do podzemného hnutia protifašistického odboja v slovenskej armáde. Ako blízky spolupracovník a zástupca Jána Goliana vo Vojenskom ústredí sa podieľal na prípravách SNP.
Bol členom delegácie ilegálnej SNR, ktorá 4. augusta 1944 odletela do Moskvy a informovala o prípravách povstania.
Po potlačení povstania odišiel do hôr, kde pôsobil v československom prápore Prvosienka a v januári 1945 prešiel cez front k Červenej armáde.
Bol povereníkom SNR pre národnú obranu. Od apríla 1945 do augusta 1946, už v hodnosti generála veterinárnej služby československej armády, bol štátnym tajomníkom na Ministerstve obrany (MNO) a predsedom odvolávacej komisie MNO. V rokoch 1946-1948 bol povereníkom SNR pre vnútorné veci v Bratislave a začiatkom roku 1948 sa stal hlavným inšpektorom brannej výchovy.
Nebol členom žiadnej politickej strany, patril k protikomunistickým a čechoslovakisticky orientovaným činiteľom. V máji 1948 emigroval do USA. Usadil sa v Chicagu a bol predsedom krajanskej Československej národnej rady v USA. Pracoval aj ako hlavný veterinár a riaditeľ žrebčinca Tempel Farms pri Chicagu.
Zomrel 4. marca 1988 v Denveri. V decembri 1992 ho povýšili do hodnosti armádneho generála in memoriam. www.muzeumsnp.sk Encyclopaedia Beliana. Bratislava. SAV 2005
Od októbra 1928 pôsobil v rôznych vojenských hodnostiach a funkciách v Československej armáde v Pardubiciach, Klatovoch a Dobřanoch. Pri odchode z Dobřan mal v hodnotení okrem iného napísané: \"Vo všetkom slovom i písmom zdôrazňuje svoj slovenský pôvod a chýba mu snaha naučiť sa po česky. \"
Vojenskú profesiu vykonával ďalej v Berehove na Zakarpatskej Ukrajine, v Pardubiciach a od júla 1936 ako veliteľ čaty vo Vojenskej akadémii v Hraniciach.
Po roku 1938 slúžil vo viacerých vyšších vojenských funkciách v slovenskej armáde v Banskej Bystrici. Stretol sa tu s Jánom Golianom a dohodli sa, že v najhoršom prípade odídu do zahraničia.
Po návrate z poľného ťaženia slovenskej armády proti Poľsku, napriek tomu, že jeho jednotka priamo do bojov nezasiahla, sa jeho názory na politiku vtedajšej Slovenskej republiky vyhranili. Už v tomto období sa zapájal do tvoriaceho sa odboja pomocou českým dôstojníkom pri prechode hraníc a pri súpise vojenského materiálu sa snažil zatajiť čo najväčšie množstvo tohto materiálu.
Od 15. februára 1940 bol poslucháčom Vysokej vojenskej školy v Bratislave. Veliteľom školy bol generál Malár, prostredníctvom ktorého podával správy odbojovej skupine Flóra.
Po napadnutí ZSSR Nemeckom na východný front odchádza i major Nosko ako príslušník Rýchlej skupiny. Po slávnostnom vyradení z Vysokej vojenskej školy vo februári 1942 odchádza plniť vojenské rozkazy do Charkova, o rok neskôr na Ukrajinu. Na Slovensku pôsobil vo vojenských funkciách v Banskej Bystrici, Bratislave.
V máji 1944 sa Nosko vrátil do Banskej Bystrice, kde sa stal vedúcim osobného a operačného oddelenia na Vojenskom ústredí. V Banskej Bystrici už od januára 1944 bol pplk. gšt. J. Golian ako náčelník štábu na Veliteľstve pozemného vojska (VPV) a gen. Turanec ako veliteľ VPV a tiež i pplk. Ferjenčík.
Nosko sa, medzitým už s hodnosťou majora, stal členom ilegálneho Vojenského ústredia SNR. Využívajúc všetky vojenské vedomosti pripravoval zapojenie slovenskej armády do povstania. Keď v máji 1944 odišli na východné Slovensko bojové jednotky, Vojenské ústredie organizovalo budúcu povstaleckú armádu v trojuholníku Brezno–Banská Bystrica-Zvolen v účinnej spolupráci s ilegálnou SNR.
Hneď v prvých dňoch povstania, 4. septembra 1944, mjr. Noska vymenovali za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku a do príchodu generála Viesta, 7. októbra 1944 na Slovensko, bol i zástupcom veliteľa. Predsedníctvo SNR ho 28. októbra 1944 povýšilo na plukovníka. V tom čase ho Vojenský súd v Bratislave za dezerciu odsúdil na trest smrti.
Po ústupe do hôr a prechode na partizánsky spôsob boja ustupoval cez Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a dostal sa až k rodnému Tisovcu. Tam sa pripojil k zvyšku skupiny Prvosienka, ktorá sa vytvorila z príslušníkov 2. taktickej skupiny. V januári prešiel s touto jednotkou front, dostal sa do Košíc a potom do Popradu na Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru. Generál Svoboda ho na požiadanie SNR poveril vedením komisie na preverovanie dôstojníkov, ktorí prichádzali k zboru z oslobodených území.
Po sústredení 2. čs. paradesantnej brigády v Kežmarku v marci 1945 sa stal zástupcom veliteľa brigády plk. Vladimíra Přikryla.
Po oslobodení bola z 2. čs. paradesantnej brigády utvorená 2. pešia divízia s oblasťou pre stredné Slovensko, ktorej bol prvým veliteľom. Jednotka popri svojich vojenských úlohách zabezpečovala i hospodárske úlohy pri obnove štátu. S platnosťou od 28. októbra 1946 plukovníka Noska povýšili na brigádneho generála. V roku 1947 bola utvorená vojenská jednotka Teplice, ktorej veliteľom sa stal od 24. júla 1947. Dňa 1. decembra 1947 generála Noska preložili do Prahy na Vysokú školu válečnú ako náčelníka oddelenia generálneho štábu. Od 1. augusta 1947 do 25. januára 1953 bol náčelníkom vševojskovej fakulty na Vysokom vojenskom učilišti a potom Vojenskej akadémii v Prahe.
Dňa 31. januára 1953 Júliusa Noska bez akýchkoľvek dôvodov prepustili z armády do zálohy a to bez akýchkoľvek náhrad. Opäť sa vrátil k svojmu pôvodnému povolaniu poľnohospodára–zootechnika a ostal bývať v Dobřanoch. V roku 1966 ho rehabilitovali. Od 1. júna 1968 do 30. apríla 1970 bol v činnej službe ako člen rehabilitačnej komisie pri MNO v Prahe. Dňa 1. mája 1970 ho preložili do zálohy.
Za účasť v boji proti fašizmu a celoživotné dielo generálovi Júliusovi Noskovi udelili mnohé vysoké vyznamenania. Zomrel 5. septembra 1986 v Prahe.
Veterinárny lekár, významný organizátor SNP, neskôr generál Mikuláš Ferjenčík sa narodil 5. decembra 1904 v Polomke pri Brezne. Patril k významným osobnostiam odboja.
V roku 1928 absolvoval veterinárnu fakultu v Brne a po ukončení štúdií pôsobil vo vojenskej veterinárnej službe.
V rokoch 1930-1939 bol aktívnym dôstojníkom veterinárnej služby československej armády v Berehove, Mukačeve a Pardubiciach.
V rokoch 1939-1944 bol vyšším dôstojníkom slovenskej armády v Bratislave a Banskej Bystrici.
V máji 1942 sa zapojil do podzemného hnutia protifašistického odboja v slovenskej armáde. Ako blízky spolupracovník a zástupca Jána Goliana vo Vojenskom ústredí sa podieľal na prípravách SNP.
Bol členom delegácie ilegálnej SNR, ktorá 4. augusta 1944 odletela do Moskvy a informovala o prípravách povstania.
Po potlačení povstania odišiel do hôr, kde pôsobil v československom prápore Prvosienka a v januári 1945 prešiel cez front k Červenej armáde.
Bol povereníkom SNR pre národnú obranu. Od apríla 1945 do augusta 1946, už v hodnosti generála veterinárnej služby československej armády, bol štátnym tajomníkom na Ministerstve obrany (MNO) a predsedom odvolávacej komisie MNO. V rokoch 1946-1948 bol povereníkom SNR pre vnútorné veci v Bratislave a začiatkom roku 1948 sa stal hlavným inšpektorom brannej výchovy.
Nebol členom žiadnej politickej strany, patril k protikomunistickým a čechoslovakisticky orientovaným činiteľom. V máji 1948 emigroval do USA. Usadil sa v Chicagu a bol predsedom krajanskej Československej národnej rady v USA. Pracoval aj ako hlavný veterinár a riaditeľ žrebčinca Tempel Farms pri Chicagu.
Zomrel 4. marca 1988 v Denveri. V decembri 1992 ho povýšili do hodnosti armádneho generála in memoriam. www.muzeumsnp.sk Encyclopaedia Beliana. Bratislava. SAV 2005
0
www.ZIVOTPO.sk
